Názvy tónov na tejto stránke sú medzinárodné písmenové názvy a číslo je oktáva: C4 je stredné C. B znamená prirodzené B (H) a B♭ znamená znížené B (B).
Oba pruhy ukazujú zapísanú výšku v jednej mierke. Dolný pruh je rozsah, ktorý The Whole Horn považuje za pohodlný pre žiaka — rozsah, nie plot.
Tenorový saxofón sa zapisuje v husľovom kľúči a rozsah, ktorý nájdeš v notovanom parte, siaha od B♭3 do F♯6 — približne 2,7 oktávy. Je to údaj, ktorý uvádzajú učebnice inštrumentácie a v ktorom skladateľ píše. Je to odpoveď na otázku „čo môžem napísať do partu pre tento nástroj“.
Tenorový saxofón je nástroj v B♭: znie o veľkú nónu nižšie. Každý tón zapísaného rozsahu sa posúva o ten istý interval, takže znejúci rozsah je celý zapísaný rozsah posunutý — koncertná výška A♭2 až E5. Nič sa nestláča ani neroztiahne; rozsah sa transponuje presne tak, ako jediný tón.
Tento údaj je dôležitý vtedy, keď skladateľ overuje, či sa linka vojde, alebo keď dirigent zisťuje, prečo tenorový saxofón nemôže zahrať part, ktorý má pred sebou. Zapísaný rozsah odpovedá na otázku „dokážem to prečítať“; znejúci rozsah odpovedá na otázku „bude to výška, akú som chcel“.
| Tón | Zapísané | Znie |
|---|---|---|
| Najnižší notovaný tón | B♭3 | A♭2 |
| Najvyšší notovaný tón | F♯6 | E5 |
| Najnižší tón pohodlný pre žiaka | B♭3 | A♭2 |
| Najvyšší tón pohodlný pre žiaka | F♯6 | E5 |
Na väčšine nástrojov sa notovaný rozsah a rozsah, ktorý ovláda rozvíjajúci sa hráč, líšia a predstierať opak je spôsob, akým vznikne part, ktorý nezahrá sekcia, pre ktorú bol napísaný. Toto je jedna z výnimiek, a to z dôvodu špecifického pre nástroj: na saxofóne je horná hranica notovaného rozsahu hranicou altissima. Zapísané F♯6 je posledný tón, ktorý vytvoria samotné klapky — všetko nad ním vzniká nastavením vokálneho traktu a alikvótovými prstokladmi, nie pridávaním klapiek. Preto tu niet pásma bežných tónov, ktoré by sa dalo zhora odrezať: celý rozsah klapiek je rozsahom. The Whole Horn považuje B♭3 až F♯6 za zapísaný rozsah tenorového saxofónu pohodlný pre žiaka, znejúci v koncertnej výške A♭2 až E5.
Je to rozsah, nie plot. Je to miesto, kde je rozvíjajúci sa hráč dosť istý na to, aby tón nebol tou ťažkou časťou — nie hranica, ktorú nástroj vynucuje, ani limit, o ktorom by sa mal niekomu povedať, že ho má. Oba konce sa s praxou posúvajú von, rôznym tempom, a na hornom konci z iných dôvodov než na dolnom. Žiak, ktorý dnes nedosiahne F♯6, nie je mimo rozsahu; je na ceste k nemu.
Najvyšší tón, ktorý sa pre tenorový saxofón bežne zapisuje, je F♯6, ktorý znie v koncertnej výške E5. Je to horná hranica notovaného rozsahu, čo je vydavateľská konvencia, nie meranie: je to tón, nad ktorým skladateľ už nemôže predpokladať, že ho hráč zvláda.
Tenor číta rovnaké zapísané tóny ako soprán a znie o oktávu nižšie, takže jeho zapísaná horná hranica je hranicou rodiny: F♯6, nad ktorým sa register altissimo dosahuje nastavením vokálneho traktu a alikvótnymi prstokladmi. V jazzovom zápise je vrch osnovy a vyššie bežný; v školských partoch pre dychový orchester je zriedkavý, a to je rozhodnutie o hráčoch, nie o nástroji.
Notovaný rozsah — zapísaný B♭3 až F♯6 — je údaj, ktorý tento web už uvádza v transpozičnej tabuľke pre dychový orchester, a obe stránky ho čítajú z jednej tabuľky, takže si nemôžu odporovať. Je to štandardný rozsah, v ktorom sa tieto nástroje vyučujú a notujú.
Rozsah pohodlný pre žiaka — zapísaný B♭3 až F♯6 — pochádza z vlastnej tabuľky nástrojov The Whole Horn, tej, ktorú číta samotná aplikácia. Jej hlavička uvádza podmienku: lo/hi = WRITTEN MIDI, learner-comfortable. Je to zverejnený interný údaj s uvedenou filozofiou, nie odhad napísaný len preto, aby vyplnil odsek.
Znejúci rozsah sa tu odvodzuje zo zapísaného rozsahu podľa intervalu, neukladá sa — uložená druhá kópia je kópia, ktorá sa môže s prvou rozchádzať.
Štandardný zapísaný rozsah tenorového saxofónu je B♭3 až F♯6, približne 2,7 oktávy. Tieto zapísané tóny znejú v koncertnej výške A♭2 až E5.
Najvyšší tón, ktorý sa pre tenorový saxofón bežne zapisuje, je F♯6, ktorý znie v koncertnej výške E5. Je to horná hranica rozsahu, v ktorom sa píšu party. Nie je to fyzický limit — pozri nižšie, čo túto hornú hranicu posúva.
Najnižší tón štandardného zapísaného rozsahu je B♭3, znie v koncertnej výške A♭2. The Whole Horn považuje B♭3 za najnižší zapísaný tón pohodlný pre žiaka.
Zapísaný rozsah tenorového saxofónu pohodlný pre žiaka je podľa The Whole Horn B♭3 až F♯6, znie v koncertnej výške A♭2 až E5. Je to rozsah, v ktorom je rozvíjajúci sa hráč istý, nie plot — okraje sa s praxou posúvajú von, a u rôznych hráčov rôznym tempom.
Nie. Tenorový saxofón v B♭ znie o veľkú nónu nižšie, takže zapísaný rozsah B♭3 až F♯6 znie v koncertnej výške A♭2 až E5.
Približne 2,7 oktávy v štandardnom zapísanom rozsahu, od B♭3 do F♯6. The Whole Horn považuje celý tento rozsah za pohodlný pre žiaka.
The Whole Horn hrá všetkých dvanásť durových stupníc vo vlastnej zapísanej výške tenorového saxofónu a v husľovom kľúči, takže čo čítaš, to hráš.
Získaj aplikáciu → Rozsahy všetkých nástrojov